Právo je všepronikající (vlezlý) systém ovlivňující náš každodenní život. Řeči práva a výrobkům "právního provozu" není snadné porozumět, tedy pokud nejste právník (a je mnoho dokladů, že i právníci mají často potíže).

Rádi bychom zde za pomoci studentů brněnské sociologie psali o tom, jak se chová "brouk zvaný právo" v prostředí zvaném společnost.


Právní zkoumání hovořící jazykem práva ponecháme právníkům. Zkusme právo zkoumat zvnějšku, jako brouka.

pátek 17. dubna 2009

Martin: Obžalovaný sa stal hračkou v moci sudcu

Obžalovaný prišiel na súdny proces v podnapitom stave. I keď sa prokurátorka vyjadrila, že obžalovaný rozumie pravidlám trestného konania, pretože už bol v minulosti viac krát trestaný, vyzeral, že sa neorientuje v jednotlivých bodoch súdneho procesu. Viditeľná bola jeho poníženosť pred zákonom, ktorý by mal dodržiavať, no pravdepodobne z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie mu bola ľahšie
záokon obchádzať. Mal problémy pri vyjadrovaní, čo ale bolo pravdepodobne spôsobené prítomnosťou alkoholu. Súdu očividne nehovoril celú pravdu, pretože v jeho výpovedi bolo možné vidieť malé rozpornosti.
17. 10. 2008, 10:30­ - 11:10 obžaloba z úmýselného neplatenia výživného.

Hneď na začiatok by som chcel vytknúť súdu , že na oficiálnom portále Justice, kde sa nachádza ich vlastná úradna doska nezverejňujú plánované jednania súdu.
E-­úradná doska bola naposledy aktualizovaná pravdepodobne v roku 2007.
Po úvodných potiažach s vyberaním súdneho jednania online, sme sa rozhodli ísť na súd naslepo.

Pred jednaním sa na chodbe pred súdnou sieňou zhromáždilo pár študentov práva odbíjajúcich si povinnosť navštíviť trestné pojednávanie. Pred súdnu sieň nerovným krokom prišiel muž oblečený v špinavej zimnej bunde vzhľadu bezdomovca s rozbitou hlavou, zaschnutou krvou na nose a ušiach. Opitým pohľadom hľadal miesto, kde sa má pojednávanie konať. Napokon zabúchal na dvere súdnej siene z ktorých sa vyklonil sudca prísneho vzhľadu napomínajúc obžalovaného, že do súdnej siene sa vstupuje až na vyzvanie súdu. Po chvíli sudca vyzval účastníkov konania a verejnosť k vstupu do súdnej siene. Obžalovaný - nezamestnaný neplatil výživné na svojho neplnoletého
syna , narodeného 1991 od 1. 1. 2006 vo výške 500 Kč mesačne a od 30. 3. 2007 vo výške 2000 Kč mesačne čím vznikla celková újma 39,000 Kč k dátumu tohoto súdneho pojednávania. Po úvodnom slove sudcu, ktorý stručne uviedol čoho sa dopustil obžalovaný a po prečítaní textu obžaloby štátnou zástupkyňou, sediacou vo fialovom plášti po pravej ruke sudcu, pristúpil súd k výsluchu obžalovaného, ktorý nemal právneho zástupcu. Obžalovaný vstal z lavice, zakolísal sa a napokon znovu získal rovnováhu zachytením o ohrádku (miesto kde vypovedajú obžalovaní a svedkovia). Sudca sa zvýšeným hlasom spýtal obžalovaného či pil alkohol, ale obžalovaný to poprel.
Hoc bolo očividné, že obžalovaný nebol v triezvom stave, sudca pokračoval vo výsluchu. Pýtal sa na spôsob obživy, priemerný zárobok, na vzťah k rodine, k synovi Tomášovi, na premenlivosť bydliska a prípadne dlhy, nesplatené úvery, či pôžičky.Sudca pohoršene informoval obžalovaného o nesprávnosti adries, ktoré v minulosti na úradoch uvádzal. Napríklad ako adresu bydliska uviedol Úvoz 12 v Brne,
hoci takáto adresa neexistuje.
Obžalovaný odpovedal s ťažkosťami, jeho reč nebola súvislá a mnohokrát si aj sám odporoval, čo bolo zrejme dôsledkom opilého stavu obžalovaného. Bývanie opísal ako nestále, prácu ako brigádnickú činnosť, ktorá spočívala v kopaní kanálov za mzdu 500 až 600 Kč na odrobený deň a napokon vzťah k rodine opísal ako dobrý. Tvrdil, že syna občas čakáva pred školou, ale darčeky mu nedáva a potrebné veci mu tiež nekupuje.
Ďalej sudca napomenul obžalovaného prečo nepožiadal súd o zníženie výživného na syna, na čo obžalovaný nevedel odpovedať. Sudca vykreslil aj situáciu pani manželky , ktorá poberá invalidny dôchodok, z výšky ktorého sa stará o syna študujúceho na strednej škole. Obžalovaný sa doznal vinným a bol odsúdený na päť mesiacov nepodmienečne vo väzení s dozorom, vhľadom na to, že jeho spoločenská nebezpečnosť nebola posúdená na väzenie s ostrahou.

Sudca sa spýtal odsúdeného, či sa bude chciet odvolať proti rozsudku, a prípadne, kde mu má byť rozhodnutie doručené. Obžalovaný sa najprv snažil rozpomenúť na adresu, kde by rozhonutie mohlo byť doručené, no vzápätí sa spýtal, kedy dostane rozsudok, ktorého vyhotovenie, ale trvá istý čas. Zároveň sa vzdal teda aj možnosti odvolať sa a sudca ho teda poslal pred súdnu sieň nech počká na rozsudok v písomnej forme a yároveň nastúpi na následný výkon spravodlivosti.

Celé toto divadlo aktérov vyzeralo akokeby niektorí rozumeli zmyslu jednania (autoritatívna časť), kým druhý tomu nerozumel ani trochu. V ďalšom bode sa budem zaoberať správaním aktérov počas súdneho pojednávania.

Sudca vystupoval ako autoritatívny pán miestnosti. Snažil sa navodiť v súdnej sieni atmosféru rozhodovania o dôležitej veci zdôrazňujúc vážnosť súdu ako štátnej inštitúcie. Sudca hovoril veľmi rýchlo pre obžalovaného ťažko zrozumiteľným, nedostupným jazykom. Obžalovaný nemohol ani rozumieť celej reči sudcu, pretože bol pravdepodobne v podnapitom stave. Z toho vyvstáva otázka aký je zmysel takejto verejnej reči, keď ani obžalovaný ako jeden z hlavných aktérov nevie poriadne o čo sa jedná a stráca sa vo vlastných previneniach a obžalobách. V niektorých momentoch dokonca sudca pôsobil ironicky, a to v momente keď spomenul lízingový majetkový delikt obžalovaného, v ktorom obžalovaný nezákonne nadobudol majetok a "ani sa neunúval z tohto majetku nejakú čiastku podarovať svojmu synovi, ktorému neplatil výživné.

Netradičným bol krik sudcu, a to v situácii, keď sa obžalovaný chcel ohradiť voči skutku čítanom zo spisu. Sudca vyrazne zvýšil hlas a výhražne napomenul obžalovaného, že ak neprestane s týmto druhom správania, udelí mu poriadkovu pokutu, ktorá sa môže vyšplhať až na 50.000 Kč.
Po prečítaní spisu sudca vyzval obžalovaného k vyjadreniu a obhajobe, no po úvodnom
zakoktaní obžalovaného ho sudca zahriakol a znovu posadil na lavicu obžalovaných. Obžalovaný sa stal hračkou v moci sudcu.
Sudca počas celého jednania pripomínal, že najpolahčujúca okolnosť, ktorú tento súd uznáva je doznanie sa vinným. Posledná reč patrila sudcovi, ktorý menom republiky vyhlásil rozsudok. Rozsudok vyzeral ako autoritatívne rozhodnutie sudcu, mentora spravodlivosti v službách štátu.

Správanie prokurátorky:
Prokurátorka vzniesla žalobu, po ktorej už nedotazovala. Bola teda pasívna a jej úlohu akokeby prebral sudca, ktorý bol najaktívnejším v pojednávaní. Po ukončení procesu sa nám, skupine študentov, prihovorila a snažila sa vysvetliť, že odsúdený je delikvent trestaný za mnohé priestupky a zločiny už v minulosti. Medzi iným sa zmienila aj o znásilnení a rôznych lúpežiach. Vyzeralo to ako ospravedlňovanie čerstvého rozsudku.
Správanie zapisovateľky:
Sedela po sudcovej ľavici a za celý čas nepovedala ani slovo. Jednoducho kopírovala do textovej podoby to čo aktéri procesu hovorili, teda právne relevantné časti ich prejavu.
Správanie obžalovaného:
I keď bol súdom v predchádzajúcom občianskoprávnom konaní označený za práce schopného nemal naviazaný trvalý pracovný vzťah, čo sudcu utvrdilo o jeho neschopnosti nájsť si trvalú prácu z dôvodu alkoholického životného štýlu. Nepoberal sociálne dávky, príspevok v nezamestnanosti mu bol pozastavený v novembri 2006, v súčasnosti je vedený na úrade práce.

Žádné komentáře: