Z chovania jednotlivých strán sporu bolo zrejmé, že rozumeli tomu, čo sa deje. Nedochádzalo ani k častému šuškaniu medzi obžalovanými a obhajcami, jednanie nebolo prerušované otázkami a nezrovnalosťami. Prispel k tomu určite i spôsob, akým sudkyňa jednanie viedla, pretože jasným vysvetľovaním toho, čo sa bude diať a ako sa bude postupovať, jasne artikulovala zákon, podľa ktorého pokračuje. Nevytvárala priestor pre nedorozumenia. I svedkom náležite vysvetlila, čo sa deje. Zakaždým sa uisťovala, či všetci porozumeli a poskytla priestor pre otázky.
Išlo o trestné jednanie, ktoré prebiehalo v čase od 9.15 do 11.00. Išlo o pojednávanie vo veci neoprávnenej výroby, predaja, zaopatrovania a distribúcie nedovolených látok. Boli tu dvaja obžalovaní, priateľka s priateľom. Išlo už o druhé prejednávanie, na ktorom boli predvolávaní svedkovia, ktorý, sudkyňa postupne podrobila výsluchu, aby získala dôkazy predovšetkým o tom, čí obžalovaná a obžalovaný predávali drogy i neplnoletým osobám, v akom rozsahu a či videli, napomáhali pri výrobe pervitínu(Na prvom prejednávaní boli vypočúvaný samotní obžalovaný). Bolo predvolaných 10 svedkov, no nakoniec sa dostavilo iba 6 svedkov. Ich výpovede a zápisy z výpovedí na polícii boli v konečnom dôsledku dostatočné na to, aby sudkyňa mohla rozhodnúť.
Po záverečných rečiach štátneho zástupcu a obhajcov obžalovaných, bolo ponechaný čas na rozhodovanie sudkyne a súdne konanie bolo ukončené vynesením rozsudku. Obaja obžalovaní dostali podmienečný trest s oboch prípadoch s dohľadom, ale s rozdielnou dĺžkou trvania (u obžalovanej bol trest dlhší z toho dôvodu, že iba ona bola usvedčená z distribúcie drogy neplnoletým osobám.)
Sudkyňa bola pomerné mladá veľmi sympatická žena, ktorá sa podobne aj prejavovala vo svojom správaní. Vystupovala slušne a príjemne ku každému svedkovi i k jednotlivým stranám sporu (každého svedka pozdravila, poďakovala mu.., od obžalovanej, ktorá bola v pokročilom štádiu tehotenstva, nevyžadovala, aby sa zakaždým postavila, ak chcela niečo povedať). Každý krok jednania vysvetlila, odôvodnila, svedkom (predvolávala ich pomocou mikrofónu do súdnej siene) prd začatím výsluchu vysvetlila dôvody ich predvolania, poučila ich o ich právach a povinnostiach (vysvetlila im i okolnosti, za akých môžu výpoveď odoprieť), uistila sa, či všetkému rozumejú a chcú vypovedať. Vždy každému svedkovi pripomenula, kde si majú vyzdvihnúť potvrdenie pre zamestnávateľa, či preplatenie nákladov z prepravu. Zároveň vždy dala priestor pre pripomienky a vyjadrenia sa obžalovaným či štátnej zástupkyni.
Pri jednotlivom vypočúvaní svedkov bola veľmi zdvorilá a trpezlivá, dobre formulovala a špecifikovala otázky tak, aby od svedkov dostala jasnú odpoveď. A to i v prípade, keď sa výpovede svedkov líšili od ich pôvodných výpovedí na súde. Svedkov netrápila zbytočnými či manipulatívnymi otázkami a nepreťahovala dobu ich vypovedania pred súdom. Vo svojom rozhodnutí reflektovala návrhy na tresty oboch strán, po vynesení rozsudku svoje rozhodnutie podrobne vysvetlila s ohľadom na paragrafy trestného zákona i na morálny význam rozhodnutia, na jeho dopady na život obžalovaných (potenciálne šance, vyhliadky a perspektívy pomerne mladých obžalovaných do života, očakávanie prírastku do rodiny, závažnosť a miera spoločenskej nebezpečnosti ich konania).
Obžalovaní sa počas priebehu konania nevyjadrovali (prípadne sa radili so svojim advokátom, prenechali iniciatívu na nich), nemali ani žiadne ďalšie pripomienky k výpovediam svedkov, neodhodlali sa ani odvolať proti rozsudku, z ich výrazov tvárí bolo zrejmé, že im po jeho vynesení odľahlo. Boli skôr pasívni a čakali na vyvrcholenie súdneho sporu.
Štátna zástupkyňa sa celý priebeh konania nevyjadrovala, nekládla otázky svedkom, pôsobila trochu otráveným, znudeným dojmom, pri výpovediach svedkov mala hlavu sklonenú a podopretú rukou. I vo svojej záverečnej reči nebola presvedčivá, čítala poznámky z papiera, chýbal tam očný kontakt či už zo sudkyňou alebo druhou stranou. Navrhovala nepodmienečný trest.
Obžalovaného obhajovala zástupkyňa advokáta, ktorá bola vyslaná na súd. Počas priebehu jednania bola tiež ponorená do zapisovania sa poznámok, príliš sa na svedkov nepozerala, nemala ani doplňujúce otázky a námietky. Vo svojej záverečnej reči predniesla dobré argumenty v prospech obžalovaného, usilovala o trest podmienečný, no vo svojom prednese a vyjadrovaní bola neistá, veľa poznámok čítala z papiera, pri prednese chýbal priamy postoj, suverenita. Advokát obžalovanej pôsobil dojmom spiaceho, podopieral si znudene hlavu, mal ju celkom sklonenú v papieroch. Počas celého jednania ani príliš nekomunikoval so svojou klientkou. No prekvapujúco sa ukázal pri záverečnej reči, zachoval priamy postoj, mal pekný plynulý prejav, bez čítania z papiera (pravdepodobne dosť skúsený právnik). Použil i trik argumentov „hrajúcich“ na city, odvolávajúcich sa k tehotenstvu obžalovanej, potenciálne mohlo ovplyvniť jej vnímanie a chovanie. Navrhoval podmienečný trest.
Svedkovia boli vo svojom prejave ustráchaní a neistí, možno to pôsobilo priestranstvom miestnosti, ktorá bola hlboká a obrovská. Miesto určené pre výpovede svedkov bolo v tesnej blízkosti k stolom strany obžalovaných i štátnej zástupkyne, takže sa určite nevyhli priamemu očnému kontaktu s obžalovanými. Ich postoj často sprevádzali ruky skrížené za chrbtom- ako gesto pokory, rešpektu, úcty pred súdom. U viacerých svedkov bolo vidieť ako sa po skončení svojej výpovede pozreli na obžalovaných, aby sa uistili, či to bolo v poriadku, prípadne ospravedlňujúci pohľad. Stáli presne oproti miestu, kde zasadala sudkyňa (celkovo to mohlo pôsobiť na nich stiesňujúco), takže sa nevyhli priamej konfrontácii a boli veľmi neistí a tichí pri svojich výpovediach, hlavne keď sudkyňa poukazovala na rozpory v ich výpovediach pred súdom a do zápisnice na polícii. No trvali na tom, čo povedali pred súdom.
Niektorí z nich počkali až do konca do vyhlásenia rozhodnutia. (Poznámka na okraj, jedna svedkyňa, ktorá tvrdila, že ich dobre nepozná a zostala až do konca, bolo zaujímavé, koľko spoločných tém na rozhovor mali počas čakania na rozhodnutie súdu mimo súdnej siene, rozoberali spoločných známych, čo už boli potrestaní nepodmienečne.)
Na súdnom jednaní boli prítomní dvaja prísediaci ako neutrálne osoby, ktoré boli celú dobu ticho ale pôsobili veľmi prísnym dojmom, dodávali súdu patričnú dôstojnosť. Zapisovateľka mala na starosti formálne záležitosti- úvodné predvolanie jednotlivých aktérov do súdnej siene, overovanie prítomnosti svedkov, zapisovanie. Zapisovateľka bola výkonná, nerušila jednanie svojím klapaním do počítača, nepotrebovala nič zopakovať dvakrát a po tejto formálnej stránke jednanie prebehlo v úplnom poriadku.
Z chovania jednotlivých strán sporu bolo zrejmé, že rozumeli tomu, čo sa deje. Nedochádzalo ani k častému šuškaniu medzi obžalovanými a obhajcami, jednanie nebolo prerušované otázkami a nezrovnalosťami. Prispel k tomu určite i spôsob, akým sudkyňa jednanie viedla, pretože jasným vysvetľovaním toho, čo sa bude diať a ako sa bude postupovať, jasne artikulovala zákon, podľa ktorého pokračuje. Nevytvárala priestor pre nedorozumenia. I svedkom náležite vysvetlila, čo sa deje. Zakaždým sa uisťovala, či všetci porozumeli a poskytla priestor pre otázky.
Ja osobne som do prvých minút nevedela, o čom presne bude pojednávanie, pretože sa o ňom hovorilo pod jeho značkou a išlo už o druhé prejednávanie v tejto veci. Takisto ani na informačnej tabule nebolo uvedené v akej veci sa bude pojednávať (boli uvedené iba mená obžalovaných a zo značky vyplynulo, že sa jedná o trestné konanie). Postupne som si skladala mozaiku celého prípadu z jednotlivých výpovedí svedkov. Jasné vyjadrenie, v akej veci je proti obžalovaním vedené súdne jednanie, bolo povedané pri záverečnej rečiach a vynesení rozsudku. No inak som celému konaniu bez problémom porozumela.
Predovšetkým vďaka odkazovaniu na formálne postupy zo strany sudkyne a ich dodržiavaniu, prirodzenému a prehľadnému správaniu sudkyne.
Jednanie prebiehalo v oficiálnej atmosfére. Súdna sieň nebola plná ťažkej atmosféry a nepokoja, hádok. K pokojnému priebehu konania prispel spôsob, akým sudkyňa viedla jednanie a vystupovala i povaha jednania, kde u obžalovaných bola zrejmá ich vina (nájdené predmety v ich byte) a bolo otázne skôr to, aký vážny trest dostanú.
Miestnosť svojimi rozmermi a zariadením- masívnym dreveným nábytkom, vyvolávala pocit dominantnosti a oficiality súdu.
Súd v Brne som našla ľahko, pretože budova sa nachádza v centre mesta, blízkosti zastávok električiek. Pri vstupe som prešla detektorom, bez problémov, a hneď som zbadala informačné tabule, kde bol veľmi podrobný a prehľadný rozpis súdnych jednaní v ten deň prebiehajúcich, s rozpisom miestností. Trošku ťažšie bolo orientovať sa po budove a medzi poschodiach, nájsť tie správne dvere. Bola som tu po prvýkrát a všetky chodby na mňa pôsobili ako bludiská. Pri danej miestnosti som počkala na začiatok konania. Keď vyšla zapisovateľka, postupne obžalovaných a ich advokátov prizvala dovnútra, skontrolovala zoznam svedkov a nakonci sa spýtala, či sme verejnosť a prizvala dovnútra (boli tam ešte dve študentky práva).
Čo sa týka chovania sudkyne, ktoré by mohlo byť potenciálne ovplyvnené prítomnosťou verejnosti môžem zmieniť jeden argument. Neskôr som sa o mojej návšteve súdu rozprávala so kamarátkami študujúcimi právo, ktoré túto sudkyňu poznajú zo súdnych sporov, ktoré ju videli viesť a tiež nadobudli z jej chovania dojem, že má schopnosť dobre zvládať i náročnú situáciu (videli s ňou súd, pri ktorom boli obe strany sporu veľmi hostilné a neustále sa prekrikovali). Preto dúfam, že moja skúsenosť so „ukážkovým“ súdom, čo sa týka vystupovania a vedenia celého sporu, je objektívna a moja prítomnosť na súde nevyvolala to, že som v konečnom dôsledku videla dvojité divadlo. Miestnosť súdneho pojednávania bola obrovská a priestranná a keďže som sedela celkom vzadu, nenápadne a ani z chovania jednotlivých účastníkov som nemala pocit, žeby moju prítomnosť príliš reflektovali vo svojom konaní (napr. spôsob vystupovania advokátov, štátnej zástupkyne, ani svedkovia sa k nám neotáčali).
Žádné komentáře:
Okomentovat