Miroslava: doplnila bych

,,Čo na mňa však pôsobilo veľmi nepríjemne a z môjho pohľadu bolo toto správanie aj neprofesionálne, boli osobné  narážky pani sudkyne na situáciu ženy, v ktorej sa podľa môjho názoru neocitla vlastným dočinením, zámerne. Keď sa žena dozvedela, že sa opäť nič nevyrieši a ona bude musieť živoriť naďalej a čakať na ďalších nespočetne veľa pojednávaní, veľmi posmutnela a žiadala radu a pomoc od súdu, ktorý považuje za inštitúciu, ktorá má za povinnosť riešiť danú situáciu. Na to však sudkyňa reagovala veľmi striktne, keď vyhlásila, že súd nemôže za situáciu v ktorej je a bolo to práve jej rozhodnutie mať deti s takým mužom. Žena začala byť veľmi utrápená a horekovala nad svojou situáciou pomerne nahlas, na  čo sudkyňa opäť neprimerane zareagovala a  vyhlásila, že je to jej vina, že ona si vybrala otca svojich detí.  Že s touto situáciou jej nemá ako pomôcť a bude musieť znášať následky svojho rozhodnutia.“
V každodennom živote zastávame mnoho rolí, ktoré sa prejavujú charakteristickými znakmi v závislosti na prostredí, v ktorom sa práve nachádzame a ktoré môžu mať podobu jak formálnu, tak neformálnu.
Súd ako taký je považovaný za formálnu organizáciu, kde je prítomná hierarchizácia pozícií a riadi sa jasnými a danými pravidlami. Formálne organizácie by sa mali vyznačovať formálnymi a neosobnými vzťahmi, teda by mali byť zamerané na výkon práce, čím sa zachováva jasná štruktúra organizácie. Weber takéto organizácie nazýval ideálnymi modelmi racionálneho jednania, pod čím si predstavoval, že: „… vnútri organizácie musia ľudia jednať výhradne vo svojej „oficiálnej funkcii“, ktorá bola vymedzená pravidlami vzťahujúcimi sa k rolám, ktoré vykonávajú. … Role by mali byť logicky rozdelené a nemali by sa zmiešavať.“ (Bauman 1996: 81)
Takýto prístup nie je v kontexte každodennosti avšak reálny, pretože náš život je ovplyvnený našimi individuálnymi skúsenosťami a hodnotami. Väčšina vzťahov ale vytvára zmiešaný model a líši sa len v rozdielnej miere formálnosti a neformálnosti. Sudkyňa teda zastáva v inštitúcii formálnu rolu, ktorá sa vyznačuje istými kompetenciami a povinnosťami. Samozrejme je veľmi nepravdepodobné ako som už hore uviedla, že bude svoju funkciu vykonávať iba z tejto pozície. Avšak toto zmiešanie formálnej a neformálnej stránky má podľa môjho názoru v tomto prípade negatívny dopad a dochádza tak ku konfliktu rolí. Kedy môže dôjsť k narušeniu celého súdneho procesu, kde rád stráca svoju stabilitu a organizácia svoj význam a účel, v tomto prípade teda rozhodovanie so strany sudkyne z pozície autority. ,,Väčšina spoločenského života môže byť podľa Goffmana rozdelená na oblasti javiskovú (v popredí) a zákulisnú(v pozadí). Za javiskovú sféru označujeme tie sociálne situácie alebo stretnutia, pri ktorých jedinci vystupujú vo formálnych  alebo štylizovaných roliach. Keď sa ľudia ocitnú bezpečne, za oponou, môžu si dovoliť dať priechod pocitom a spôsobom chovania, ktorým sa, na javisku zámerne vyhýbajú.“ (Goffman citovaný in Giddens 2001: 99)
Na tomto príklade som teda chcela poukázať na fakt, že vo formálnej organizácii akou je súd a súdne pojednávanie, by podľa mňa nemalo dochádzať k subjektívnemu hodnoteniu so strany sudcu, čím narúša jak autoritu vlastnej osoby, tak funkciu a účel celej inštitúcie súdnej moci.